Rozhovr s Jamie Hewlett
Pre väčšinu poslucháčov je najvýraznejším spojivom Gorillaz s realitou hlas Damona Albarna, speváka kapely Blur. Nie je však jediným dôležitým človekom v pozadí geniálneho projektu. Tým druhým je Jamie Hewlett, autor samotných postavičiek a animátor klipov, ktorý sa v minulosti preslávil najmä kultovým komiksom Tank Girl. Vďaka vydavateľstvu Monitor – EMI sa mi práve s ním podarilo uskutočniť telefonický rozhovor.
Čo bolo na svete skôr? Idea štyroch kreslených opičích členov kapely, alebo ich hudba?
Jamie: Oboje vzniklo súčasne.
A kto prišiel s takýmto nápadom?
Jamie: Ja a Damon Albarn.
Ako dlho vám to trvalo, kým sa nápad premenil na prvý singel?
Jamie: Od momentu, ako nám to napadlo, až po vydanie singla prešiel asi tak rok.
Koľko ľudí vlastne tvorí ten kreatívny tím v pozadí Gorillaz?
Jamie: Na začiatku som bol iba ja a Damon, ale ako sme postupovali v práci a veci sa stávali jasnejšími, potrebovali sme ďalších ľudí. Ja som priviedol piatich, Damon asi troch a potom ešte bolo zopár ľudí, ktorí sa projektu zúčastňovali, len keď sme od nich niečo konkrétne potrebovali. Teraz má náš tím asi tak 15 členov.
Ty osobne máš na starosti najmä obrazovú stránku Gorillaz. Bol si nejako zapojený aj do tvorby hudby?
Jamie: Ani veľmi nie. Damonovo štúdio sídli v tej istej budove ako moje, takže mi stačilo zbehnúť po schodoch a videl som, ako to prebieha. Občas som do toho niečo povedal, alebo som si zahral na tamburínu. Ináč som mu ale nijako veľmi nekecal do hudby a on mne zasa veľmi nekecal do animácií. Ale vedeli sme, čo presne robí ten druhý.
Odrážajú charaktery animovaných goríl nejakým spôsobom charaktery ľudí stojacich za ich vznikom?
Jamie: No, v podstate áno, teda aspoň v niektorých momentoch určite. Bolo by veľmi ťažké sa aspoň nejakým podobnostiam vyhnúť, tak sme sa o to ani nesnažili. Ja aj tak vždy svoje kreslené postavičky tvorím podľa ľudí, ktorých poznám.
Mal pri nahrávaní albumu niekto hlavné slovo?
Jamie: Posledné slovo som mal vždy ja a Damon. Tímová práca fifty-fifty. Ja obraz, on zvuk.
A aká bola úloha Dana „The Automator“ Nakamuru, ktorý sa často spomína v súvislosti s Gorillaz?
Jamie: Dan bol producentom albumu. Myslím, že Damon jeho prítomnosť potreboval, aby vedel, kam až môže zájsť a aby neustále mal dôležitý pohľad z iného uhla. Zavolal ho aj preto, lebo si obľúbil jeho predchádzajúce výtvory a padli si do oka aj po ľudskej stránke.
S akými predsavzatiami ste celý projekt Gorillaz rozbiehali?
Jamie: Chceli sme spraviť niečo, čo by neobsahovalo žiadne skutočné celebrity, ale z čoho by potom nejaké nové celebrity vzišli. Skrátka kreslenú kapelu, ktorá bude viac cool ako hociktorá skutočná kapela.
Nemôžeš však poprieť, že Damon Albarn rozhodne je živá celebrita.
Jamie: To áno, ale Damon nie je členom Gorillaz (smiech). Nikdy ani nerobí v mene Gorillaz rozhovory a stále sa drží v hlbokom úzadí, aj keď to, samozrejme, úplne nie je možné. Napriek tomu sa snažíme, aby sa naše tváre z tohto projektu pomaly vytratili, aby sa viac hľadelo na samotných kreslených členov kapely. Skrátka, aby sa ľudia nebavili o nás, ale o Gorillaz.
Damon nedávno povedal, že Gorillaz majú byť alternatívou k súčasnému hitparádovému popu. Očakávali ste však až taký úspech?
Jamie: Na začiatku ani nie. Pochopiteľne, chceli sme, aby to bolo úspešné, ale ani sme netušili, či to tak naozaj bude. Predsa len, je to niečo úplne nové a ľudia pokojne mohli povedať, že je to blbosť a viac sa o Gorillaz nezaujímať. Robili sme si z toho srandu, že buď budeme maximálne úspešní, alebo to bude prepadák. Zdalo sa nám, že druhá možnosť je reálnejšia. Našťastie sme sa mýlili a to nás teraz veľmi teší.
A myslíš, že Gorillaz by boli úspešní, aj keby s nimi nebolo spojené meno Damona Albarna?
Jamie: Myslím si, že keby nielen Damon, ale hocikto z kľúčových ľudí celého projektu nestáli pri jeho zrode, tak by nebol úspešný. Nemyslím si, že všetok úspech sme získali len kvôli hudbe. Podľa mňa to je výsledok fungovania kompaktného celku a keby v ňom chýbala hociktorá z dôležitých častí, je veľká šanca, že by to celé zlyhalo. Ak by to bol Damonov sólový album, tak by to celé bolo úplne iné.
S úspechom súvisia aj rôzne ceny. Prečo ste odmietli nomináciu na prestížnu Mercury Price a pritom ste sa snažili získať MTV Video Music Award?
Jamie: Nomináciu na Mercury Price sme odmietli, lebo je to cena udeľovaná šéfmi vydavateľstiev a ceny MTV naproti tomu udeľujú decká, ktoré tú hudbu fakt počúvajú a pozerajú klipy. A my oveľa radšej získame cenu, ktorú nám udelia ľudia kupujúci si albumy, ako nejaký obtlstlý šéf vydavateľstva. A navyše - Mercury Price, to je niečo ako bozk smrti. Všetky kapely, ktoré ju v posledných rokoch získali, veľmi rýchlo zmizli zo scény bez stopy. Len čo sme zistili, že nás chcú nominovať, obaja sme organizátorov poprosili, nech nás nenominujú, ale aj tak nás nakoniec do nominácií dali. Napokon sa nám z toho podarilo vyvliecť.
Na nedávnom odovzdávaní cien americkej MTV ste vraj mali pripravenú animovanú ďakovnú reč za 20 tisíc libier. Je to pravda?
Jamie: Je.
A boli ste veľmi sklamaní, keď ste nakoniec nič nevyhrali?
Jamie: Damon bol fakt veľmi sklamaný, ja vlastne tiež, ale nie až tak veľmi. Damon bol v tom čase už dosť opitý, a to sme si museli odsedieť tri hodiny celého ceremoniálu, čo je teda riadna makačka. Šiel hneď potom úplne zničený spať a ráno sa zobudil so slušnou opicou, čo ho tiež veľmi nepotešilo.
Ešte sú pred nami ceny európskeho MTV a vy máte 6 nominácií. Prichystáte ďalší ďakovný šot?
Jamie: (smiech) Použijeme ten pôvodný.
Tentoraz už očakávate nejakú cenu naisto?
Jamie: To neviem takto predpovedať. Bolo by to pekné, ale kto vie? Počkáme a uvidíme, ale budeme dúfať a určite tam pôjdeme.
Zaujíma sa aj virtuálna kreslená kapela o to, koľko albumov predáva a tak podobne?
Jamie: Kapela ani nie, ale vydavateľstvo hej. Ja sa na to snažím veľmi nemyslieť. Aj keď je to príjemné predať toľko albumov, rozhodne to nie je tá najpodstatnejšia vec na svete. Problém s Gorillaz je, že stoja veľa peňazí. Každý koncert nás stojí 45 tisíc libier, videoklip dokonca 200 tisíc, takže ak chcú Gorillaz naďalej existovať, musí sa predať naozaj veľa ich albumov. Inak to budeme musieť ukončiť.
Predpokladám, že pre Damona sú Gorillaz iba takým bočákom popri Blur, ale čo pre teba?
Jamie: V podstate je to momentálne tým hlavným pre nás oboch, lebo to zaberá väčšinu nášho času. Damon je na tom troška lepšie, lebo hudobné veci sú už v podstate hotové, takže má čas aj na iné záležitosti. Lenže už čoskoro sa chceme pu
stiť do ďalšieho albumu, takže Bluru sa možno nebude venovať o niečo dlhšie, ako sa očakávalo.
Koncerty Gorillaz sa odohrávajú utajené za presvietenou oponou. Tí, čo hrajú na pódiu, sú muzikanti, ktorí album nahrávali, alebo nejakí iní?
Jamie: Tak to ti nemôžem povedať! Je to tajomstvo. Máme v živej kapele skvelých hudobníkov, ale nemôžem ich prezradiť. Damon by sa veľmi hneval, keby som prezradil.
Aha, tak prepáč. Spomínal si ďalší album. Znamená to, že Gorillaz pokračujú? Na čo sa môžeme tešiť?
Jamie: Ideme robiť film a soundtrack k filmu bude zároveň albumom.
A čo ak ťa Gorillaz a ich sláva celkom omrzia? Čo potom budeš robiť?
Jamie: Vrátim sa zasa k anonymite. Robil som niekoľko rokov dobré komiksy a nikto nevedel, ako vyzerám. Teraz sa pohybujem v hudobnom biznise, som známy a všetci ma chcú fotiť, čo sa mi vôbec nepáči. Až ma to prestane baviť, tak sa vytratím.
A čo spravíte so samotnými postavičkami? Necháte ich spáchať samovraždu?
Jamie: Spáchať samovraždu? No, ale oni nemôžu zomrieť. Murdochovi (gorile-basgitaristovi) odtrhlo hlavu pri autonehode, ale on sa znovu vracia naspäť. My ich jednoducho nemáme ako pozabíjať (smiech). Sú to animované postavičky. Duffy Duck môže dostať dve rany z brokovnice priamo do ksichtu a nič sa mu nestane.
Takže vlastne niet pre Gorillaz žiadneho možného konca?
Jamie: Gorillaz budú pokračovať, pokiaľ nás to bude baviť. A hocikedy sa môžu vrátiť. Pokiaľ ľudia budú chcieť Gorillaz, vždy budú nablízku.
Vďaka za rozhovor, pekný deň.
Jamie: Ja ďakujem, ahoj.